Liturgický program 16.1.-29.1.2023
Liturgický program 23. 01. – 29. 01. 2023
| Pondelok 23. I. 17:00 | + Ján, Mária, Ján, Alžbeta rod. Lunterová s 154 |
| Utorok 24. I. 17:00 | + Elena, Michal, Elena rod. Čunderlíková s. 155 |
| Streda 25. I. 17:00 | Svätý Gregor Teológ + Milan, Štefan a ost. z rod. Kokavcovej, Kolesárovej, Lunterovej s.356 |
| Štvrtok 26. I 8:00 | + Mária, Pavol, Pavol s 157 |
| Piatok 27. II. 17:00 | Prenesenie ostatkov sv. Jána Zlatoústeho + Alžbeta a ost. z rod. Kozárovej s. 301 |
| Sobota 28. II. | |
| Nedeľa 29. II. 9:00 | nedeľa o mýtnikovi a farizejovi * za farské spoločenstvo tr. 1.hl. 143, SiT trioď 202 |
| Oznamy | – V nedeľu o mýtnikovi a farizejovi začíname predpôstne obdobie. Je to čas prípravy sa na vstup do Svätej štyridsiatnice. |
Predpôstne obdobie
Na Východe je tradícia osobitnej prípravy na Veľký pôst starobylá. Už veľkí kazatelia a znalci duchovného života 4. stor., akými boli sv. Bazil Veľký, sv. Ján Zlatoústy, Cyril Alexandrijský a iní nám zanechali svoje kázne a slová, slová, v ktorých poukazujú na pôst, ktorý očakávame, nie prežívame.
Cieľom tejto prípravy je obnoviť náš vzťah k Bohu a takto mať čo najväčší duchovný osoh z pôstu. Príkladmi zo Sv. písma, ktoré nám cirkev po tieto dni predkladá , sa máme povzbudiť na pravú modlitbu, kajúcnosť a hlbokú ľútosť nad hriechmi. Taktiež nadobudnúť správny postoj k Bohu, v ktorom máme vidieť milosrdného Otca, ale aj spravodlivého sudcu.
Všetko tu vedie človeka k tomu, aby zanechal pýchu a nadutosť farizeja, pokorne sa modlil ako mýtnik, kajal sa ako márnotratný syn, mal bázeň pred Božím súdom a oplakával svoje priestupky ako praotec Adam. Aby prijal námahy pôstu počas Štyridsiatnice, nasledujúc tak svojho Spasiteľa, ktorý sa štyridsať dní postil v jordánskej púšti.
Nedeľa Mýtnika a farizeja
Svoje pomenovanie dostala podľa Evanjelia, ktoré sa číta na sv. Liturgii a je centrálnou myšlienkou tejto nedele (Lk 18, 10 – 14). Na tomto Ježišovom podobenstve Cirkev poukazuje na dva typy ľudí, na dva postoje, ktoré môžeme pred Bohom zaujať. Buď prijmeme mýtnikovu pokoru, a bijúc sa do pŕs budeme volať: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“ alebo uprednostníme správanie farizeja.
K tej prvej voľbe nás pobádajú aj liturgické texty tejto nedele. Napríklad kondák: „Chráňme sa pyšných rečí farizeja. Od mýtnika sa naučme pokore. Pokorným hlasom kajúcne volajme: – Spasiteľ sveta, očisť svojich služobníkov-.“
Prvou liturgickou zvláštnosťou okrem týchto textov je aj to, že sa na utierni po čítaní sv. Evanjelia a 50-tého žalmu spievajú kajúce tropáre: „Dvere pokánia otvor mi Darca života, lebo môj duch hneď zrána sa obracia k Tvojmu sv. chrámu. Svoj telesný chrám nosím celý poškvrnený.
Ale Ty ako štedrý, očisť ma dobrotivo svojou milosťou. Na cestu spasenia uveď ma Bohorodička, lebo hriechmi som si poškvrnil dušu a v nedbalosti o spásu prežil celý svoj život. Ale ty svojím príhovorom zbav ma každej nečistoty. Mysliac na množstvo zla, ktoré som vykonal, bojím sa, ja ničomný, strašného súdneho dňa, ale dúfam v milosť tvojho zľutovania a ako Dávid volám k tebe: – Zmiluj sa Bože nado mnou, pre svoje veľké milosrdenstvo!“
Príprava na veľkopôstne obdobie teda začína hľadaním a modlitbou o pokoru, ktorá je začiatkom pravého pokánia. Lebo pokánie je predovšetkým návratom k pravému usporiadaniu vecí, obnovením pravej vízie.
Ak každý z nás sa bude modliť podľa príkladu mýtnika, so skľúčeným srdcom a pokorným duchom, stane sa dôstojným veľkej milosti od Toho, ktorý vidí do všetkých sŕdc. Pán otvorí aj jemu dvere pokánia, vovedie ho do svätých a spasiteľných dní sv. Štyridsiatnice, pomôže mu svojou blahodárnosťou priniesť to pravé pokánie, a získa plné odpustenie a zmilovanie. Zdroj:Zoe.sk
Liturgický deň
Liturgiu Cirkvi tvoria tri časové cykly. Základnou štruktúrou, do ktorej sú votkané ďalšie dva, je denný cyklus. Toto sú bohoslužby, ktoré sa slávia počas každého dňa:
Večiereň – slávi sa pri západe slnka a začína liturgický deň
Povečerie – slávi sa pred odchodom na spánok
Polnočnica – slávi sa uprostred noci
Utiereň – ranná modlitba Cirkvi
Hodinky – krátke bohoslužby počas dňa, pomenované podľa starovekého spôsobu delenia dňa:
Prvá hodinka – 6:00 hod.
Tretia hodinka – 9:00 hod.
Šiesta hodinka – poludnie
Deviata hodinka – 15:00 hod.
Tento spôsob modliť sa v pevne stanovených časoch počas dňa siaha až do čias apoštolov a ešte ďalej. Ježiš a jeho apoštoli boli zbožní židia a dodržiavali starozákonné predpismi týkajúce sa modlitby. Tento zákon určoval modlitbu v troch denných časoch: ráno, poludnie a večer. Tieto modlitby sa konali buď v súkromí, alebo v zhromaždení v synagóge. Tento typ modlitby do značnej miery ovplyvnil ranokresťanskú Cirkev. Didaché z druhého storočia prikazuje kresťanom, aby sa modlil „trikrát denne“.
V treťom storočí Hippolyt Rímsky odporúča modlitbu v pevne stanovených časoch: „Hneď ako sa veriaci prebudia a vstanú z postele, ešte pred odchodom práce, majú sa modliť k Bohu a až potom začať pracovať“ (Apoštolská tradícia). V 41. kapitole tohto diela Hippolyt hovorí, že by sme sa máme modliť ráno, o tretej hodine, o šiestej hodine, o deviatej hodine, večer pred odchodom na spánok, o polnoci a na úsvitu.
Všetky tieto modlitby sa odriekali doma, ale Hippolyt okrem toho odporúča, že lepšia je modlitba so spoločenstvom v chráme: „Ak sa koná poučenie o Božom slove, veriaci sa ho radšej zúčastní a počúva slovo Božie, aby sa jeho duša posilnila. Nech horlivo chodí do chrámu, kde je Svätý Duch silne prítomný… Lebo ak sa modlil na zhromaždení, bude schopný premôcť zlo dňa.“
Ďalšie fakty poukazujú na spoločnú modlitbu v určitých časoch dňa. Napríklad hymnus Svetlo tiché existoval už v druhom storočí, dávno pred veľkým rozvojom liturgie po Konštantínovi († 337). Ešte aj dnes sa tento hymnus spieva na večierni ako kľúčový hymnus večernej bohoslužby. To, aký rozsiahly bol denný cyklus v Cirkvi od samého začiatku, nie je najdôležitejšie, pretože je faktom, že od každého kresťana sa v určitých časoch dňa očakávala určitá modlitba.
Vo východných cirkvách zostali hlavné motívy jednotlivých bohoslužieb tie isté ako v časoch Hippolyta. Jeho dôvody pre modlitbu v určitých hodinách sa nachádzajú aj v našich súčasných bohoslužbách. Napríklad pri prvej hodinke Hippolyt zdôrazňuje chválu Boha ako nášho sprievodcu (prostredníctvom jeho slova), ktorý nám pomáha prekonať zlo dňa.
Dnes sa v prvej hodinke modlíme: „Riaď moje kroky podľa tvojho výroku; nech ma neovláda neprávosť. Chráň ma pred ohováračmi a budem zachovávať tvoje príkazy. Vyjasni tvár nad svojím služobníkom a nauč ma svojim ustanoveniam.“
Aj ostatné hodinky majú svoje vlastné témy. Tretia hodinka, keď Svätý Duch zostúpil na apoštolov, približuje Boha ako našu spásu. Šiesta hodinka pripomína Kristovo utrpenie na kríži a jeho víťazstvo v moci nad hriechom a temnotou. Deviata hodinka hovorí o smrti a zmŕtvychvstaní nášho Pána a uznáva ich spásonosnú moc.
Tieto témy v jednotlivých hodinkách nás konkrétnym spôsobom približujú k Bohu. V každej z týchto hodiniek sa pozeráme na Božie dielo spásy z iného uhla pohľadu, a tak obnovujeme a prehlbujeme svoje chápanie Boha. On sa stáva súčasťou nášho života a je pre nás skutočnejší. Namiesto nejasnej modlitby k nejakému hmlistému božstvu si pripomíname jeho skutočné diela spásy podľa denného času.
To je krása modlitby k Bohu počas celého dňa – robí ho súčasťou nášho života. Neustále si pripomíname, že je s nami. Tým, že svoju modlitbu vzťahujeme na konkrétne časy, uznávame Božiu prítomnosť a náš vzťah s ním rastie.
Life and worship: the mystery of Christ among us, God with us publications 1986. Pracovný preklad pripravili Juraj Šipula a o. Ján Krupa.
