Liturgický program 9.1.-15.1.2023
gréckokatolícka Cirkev, farnosť B R E Z N O
* GFÚ Krčulova 6, 977 01 Brezno ( 0915/78 89 06 : brezno@grkatba.sk, web:grkatbrezno.sk)
Liturgický program 9. 1. – 15. 01. 2023
| Pondelok 9. I. 17:00 | + František, Irena a ost. z rod. Dologovej s.341 |
| Utorok 10. I. 17:00 | + Elena, Ondrej rod. Budinská s.341 |
| Streda 11. I. 17:00 | Prepodobný otec Teodóz + rod. Turkiňáková, Stanislavová, Šperková s.349 |
| Štvrtok 12. I. 8:00 | + Anna, Pavol s.341 |
| Piatok 13. I. 17:00 | * Mária Petrová – zdravie s.341 |
| Sobota 14. I. | |
| Nedeľa 15. I. 9:00 | 34.Nedeľa po Päťdesiatnici * za farské spoločenstvo 7. hl. s 150. |
| Oznamy | – Časopis Slovo 1,-€. |
„Človekom nie je každý, kto má ruky a nohy, rozum, ale kto napreduje v zbožnosti a dobročinnosti.“
sv. Ján Zlatoústy
Kto dnes chce byť kresťanom, musí mať odvahu byť nemoderný ako Benedikt XVI.
Joseph Ratzinger nikdy nestratil odvahu postaviť sa proti „sa“. Proti tomu, čo „sa“ má myslieť, hovoriť a robiť.
Úmrtím Benedikta XVI. svet stráca jednu z najvýznamnejších osobností našej doby. Bol považovaný nielen za brilantného mysliteľa, ale aj za najväčšieho teológa, aký kedy sedel na Petrovom stolci. Navyše bol prvým pontifikom v dvetisícročných dejinách cirkvi, ktorý predložil kristológiu.
Na konci jeho pontifikátu sa aktom jeho demisie prinavrátil pápežstvu duchovný rozmer, ktorým bolo pôvodne poverené. A napokon sa vďaka svojmu pokročilému veku stal najdlhšie žijúcim pápežom všetkých čias.
Joseph Ratzinger, syn jednoduchých ľudí z bavorskej provincie, písal dejiny. Ako spolutvorca koncilu, ako najčítanejší teológ modernej doby, ktorého diela dosiahli miliónové náklady, ako strážca viery, ktorý sa spolu s Karolom Wojtyłom staral o to, aby loď cirkvi zostala v búrkach doby na správnom kurze.
Prvý raz po poltisícročí bol za hlavu najväčšej náboženskej komunity na svete povolaný znovu Nemec. „V tomto okamihu dejín,“ vyhlásil neskorší pápež František, „bol Ratzinger jediným mužom, ktorý mal dostatočnú autoritu, múdrosť a potrebné skúsenosti, aby bol zvolený.“
Ratzinger je jedným z nemeckých géniov
Nie náhodou ho britský historik Peter Watson zaraďuje medzi nemeckých „géniov“ popri velikánoch ako Beethoven, Hölderlin a Kant. Samozrejme, že okrem Karola Wojtyłu nebol žiadny iný cirkevný predstaviteľ napádaný tak tvrdo ako tento muž z Bavorska. Niekedy oprávnene. Väčšinou nespravodlivo.
Francúzsky filozof Bernard-Henri Lévy poznamenal, že len čo sa spomenie Ratzinger, „v každej diskusii prevládajú predsudky, neúprimnosť a dokonca otvorené dezinformácie“. Názory na Benedikta XVI. sa rôznili. Pre svojich odporcov bol zosobnením regresívneho smerovania cirkvi, pre svojich priaznivcov ikonou ortodoxie, majákom Katolíckej cirkvi, podľa ktorého sa dalo orientovať. Už na univerzite tento teológ trval na tom, že biblický základ sa nesmie spochybňovať. Božie slovo, ako ho podáva evanjelium, je síce otvorené výkladu a vždy odhaľuje nové tajomstvá, o základnom obsahu sa však nevyjednáva.
Vzlietol ako raketa a stal sa hviezdou na teologickom nebi
Ratzinger nikdy nestratil odvahu postaviť sa proti „sa“. Proti tomu, čo „sa“ má myslieť, hovoriť a robiť. Tým viac v dobe, ktorá sa chystá premeniť Kristovo posolstvo na náboženstvo podľa potrieb „občianskej spoločnosti“.
Je grandióznym omylom, varoval, myslieť si, že sa musí len prevesiť iný pláštik a už ho všetci budú opäť milovať a uznávať. A už vôbec nie v dobe, v ktorej mnohí už vôbec nevedia, o čom sa hovorí, keď sa hovorí o katolíckej viere. Priama skúsenosť s národným socializmom formovala jeho ostražitosť voči akejkoľvek manipulácii s masami a sebapresadzovaniu človeka. Jeho vzorom sa stali odbojári ako protestantský teológ Dietrich Bonhoeffer.
Ako mladý profesor stúpal ako raketa a stal sa novou hviezdou na teologickom nebi, sviežim duchom, ktorý stelesňoval neznámy jazyk a inteligenciu v poznávaní tajomstiev viery. Dobrý teológ potrebuje „odvahu klásť otázky“, ale aj „pokoru počúvať odpovede, ktoré nám dáva kresťanská viera“.
Žiadne vzdanie sa toho, čo je pravdivé a platné
Až vďaka jeho iniciatívam ako 35-ročného profesora teológie sa Druhý vatikánsky koncil mohol stať tou úvodnou, prelomovou udalosťou, ktorá katapultovala Katolícku cirkev do modernej doby. Podobne ako Ján XXIII., ktorého si vážil, bojoval za obnovu podľa požiadaviek doby. Ale rovnako ako pápež koncilu trval na tom, že hľadanie toho, čo je súčasné, by nikdy nemalo viesť k vzdaniu sa toho, čo je pravdivé a platné.
„Cirkev má svoje svetlo od Krista,“ zdôrazňoval, „ak ho nezachytí a neodovzdá ďalej, potom je len matnou hrudou zeme.“
Niekoľkokrát bol na pokraji záhuby. Ako doktorand, pretože neobľúbený profesor odmietol jeho habilitáciu. Ako teológ, ktorý bol odrazu ostrakizovaný, pretože sa postavil proti reinterpretácii a falšovaniu koncilu.
Spor o cirkev považoval za normálny stav veci. Kresťanská viera je neustálou provokáciou pre čisto svetské myslenie a konanie. A okrem toho cirkvi ešte nikdy neublížilo, ak sa vzdala svojho majetku. Koniec koncov, je to priam predpoklad, aby zachovala svoje dobro.
Dôsledný v boji proti zneužívaniu
Benedikt XVI. bol nedávno obvinený z krytia a utajovania sexuálneho zneužívania v cirkvi. Faktom je, že došlo k pozabudnutiam a chybám, ktoré otvorene priznal.
Ako prefekt Kongregácie pre náuku viery však včas prijal opatrenia na dôsledné objasnenie tejto záležitosti, na potrestanie vinníkov a odčinenie pri obetiach. Nezabudnuteľné bolo jeho varovanie počas krížovej cesty na Veľký piatok 2005: Koľko špiny je v cirkvi, a práve aj medzi tými, ktorí by do nej mali úplne patriť.
Ako pápež sprísnil príslušné zákony a prepustil z kňazskej služby približne 400 kňazov. Taliansky investigatívny novinár Gianluigi Nuzzi sa vyjadril, že Benedikt „stiahol plášť mlčania a prinútil svoju cirkev nasmerovať pohľad na obete“.
Jedno je isté: Ratzingera možno vďaka jeho príspevku ku koncilu, znovuobjaveniu cirkevných Otcov a oživeniu doktríny považovať za obnoviteľa viery, ktorý – ako všetci skutoční reformátori – pomohol viesť k jadru kresťanstva, a nie k jeho vyprázdneniu.
Nemusíme súhlasiť so všetkými Benediktovými postojmi, ale nikto nemôže poprieť, že tu bol niekto, kto sa vo všetkom, čo povedal, spoľahlivo držal evanjeliového posolstva, učenia cirkevných Otcov, pokladov Tradície a reforiem Druhého vatikánskeho koncilu.
„Mojím základným impulzom,“ vysvetľoval Ratzinger, „bolo odhaliť skutočné jadro viery pod nánosmi a dodať mu silu a dynamiku. Tento impulz je konštantou môjho života.“
Pontifex medzi svetmi
Celkovo sa Benedikt XVI. považoval za pontifika medzi svetmi. Ako posledný zo starého sveta a prvý z nového, ktorý práve otriasa zemeguľou. Ľudstvo sa nachádza na križovatke, varoval pred mnohými rokmi. Príliš málo pozornosti sa venuje interakcii medzi spiritualitou spoločnosti a jej normami.
Najmä cirkev je na začiatku novej epochy. V nej bude kresťanstvo viditeľné opäť skôr v znamení horčičného zrnka, „v zdanlivo bezvýznamných, malých skupinách, ktoré však intenzívne žijú proti zlu a vnášajú dobro do sveta; ktoré vpúšťajú Boha“.
„Prečo by ste nemohli zomrieť, papa Benedetto?“ spýtal som sa emeritného pápeža pred desiatimi týždňami počas mojej poslednej návštevy u neho. Jeho odpoveď bola, že musí ešte vydržať. Ako „znamenie“.
Znamenie pre kurz, ktorý zastával; pre Ježišovo posolstvo, ktorého nefalšovanému odovzdávaniu zasvätil celý svoj život. Varoval, že v dobe vzdialenej od Boha treba ľudí znovu zoznamovať s Ježišom Kristom, s jeho milosťou, milosrdenstvom aj s jeho usmerneniami.
Kto dnes chce byť kresťanom, musí mať odvahu byť nemoderný. Reforma neznamená nič iné, ako s novou jasnosťou priniesť svedectvo viery do temnoty sveta.
Benediktov odkaz zostane. Ako odkaz svedka viery storočia, ktorý sa snažil uchovať pri obnovovaní a obnoviť pri uchovávaní. Jeho nástupca v ňom vidí už „svätca“. Podľa pápeža Františka je učenie Benedikta XVI. nevyhnutné pre budúcnosť cirkvi. Bude „z generácie na generáciu väčšie a mocnejšie“.
Peter Seewald Pôvodne publikované v nemeckom dvojtýždenníku Die Tagespost. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa
