Pondelok 12. XII. 17:00	+ Alexander Nádudvari – 40 – dňová                                        s. 162
Utorok 13. XII. 17:00	Svätý mučeníci Eustratios, Auxencius, Eugen, Mardarios a Orest *  Mikuláš – duchovné a duševné uzdravenie rod. Šperková     s. 320
Streda 14. XII. 17:00	16:45 – Moleben pred narodením Pána ZBP *  Michaela s rodinou rod. Škultétyová                              s. 156
Štvrtok 15. XII. 8:00	ZBP *  Ingrid Tkáčiková                                                             s. 157
Piatok 16. XII. 17:00	+ Vladimír, Mikuláš, Valter rod. Černáková                             s. 159
Sobota 17. XII.
Nedeľa 18. XII. 9:00	nedeľa svätých otcov * Za farské spoločenstvo                              3. Hl. s. 145, Praotcom s 321
Oznamy	– Spovedanie pred Vianocami bude na budúcu nedeľu 18.12. V chráme na Mazorníkove od 13:00 do 14:30 hod. a Brezno  – mesto od 15:00 do 17:00. Využite prosím tento čas na prijatie sviatosti zmierenia, aby sme sa aj takýmto spôsobom duchovne pripravili na slávenie sviatkov Božieho narodenia. Spovedať sa bude vo farskom chráme ako aj v Piaristickom kostolíku.

„Zloba nikdy neodoženie zlobu. A keď ti niekto robí zlo, urob mu dobre, aby tvoj dobrý skutok porazil jeho zlobu.“

sv. Pimen Veľký, + 440

Čítame cirkevných Otcov: Ignác Antiochijský

Jednota cirkvi okolo biskupa

Je vašou povinnosťou, aby ste vo všetkom vzdávali slávu Ježišovi Kristovi, ktorý vás oslávil: takto – zjednotení v jedinej poslušnosti, podriadení biskupovi a kolégiu presbyterov – dosiahnete dokonalú svätosť. Nedávam vám príkazy ako nejaká dôležitá osobnosť. Som spútaný reťazami pre jeho meno, ale ešte nie som dokonalý v Ježišovi Kristovi. Práve teraz začínam byť jeho učeníkom a prihováram sa k vám ako spoluučeníkom. Naozaj som potreboval, aby ste ma pripravili na zápas, vašou vierou, vašimi povzbudeniami, vašou trpezlivosťou a miernosťou. Ale keďže láska mi nedovoľuje, aby som mlčal s vami, predišiel som vás tým, že som vás povzbudil, aby ste kráčali spolu podľa Božej vôle. Ježiš Kristus, ktorým je naším nerozlučným životom, pôsobí podľa vôle Otca a biskupi, ustanovení na všetkých miestach až po končiny zeme, konajú podľa vôle Ježiša Krista. Preto sa usilujte pôsobiť v dokonalom súlade s vôľou vášho biskupa, ako to už robíte. Vskutku vaše úctyhodné kolégium presbyterov, ktoré je hodné Boha, je tak harmonicky zjednotené s biskupom, ako sú struny s citarou. Takýmto spôsobom, v zhode vašich citov a v dokonalej harmónii vašej bratskej lásky, sa vznesie koncert chvály Ježišovi Kristovi. Nech sa každý z vás učí tvoriť zbor. V harmónii svornosti a v súzvuku s Božím tónom skrze Ježiša Krista chváľte jedným hlasom Otca a on vás vypočuje a na základe vašich dobrých skutkov uzná za údy svojho Syna. Zostaňte v bezúhonnej jednote, aby ste vždy mali podiel na Bohu. Ak som v krátkom čase nadviazal s vaším biskupom takú dôvernú známosť, ktorá nie je ľudská, ale duchovná, o to viac musím hodnotiť ako šťastných vás, ktorí ste s ním tak úzko spojení, ako je Cirkev s Ježišom Kristom a Ježiš Kristus s Otcom v harmónii úplnej jednoty! Nech sa nikto neklame: kto nie je vo svätyni, zostáva bez Božieho chleba. A ak spoločná modlitba dvoch ľudí má takú veľkú účinnosť, o čo väčšiu účinnosť bude mať modlitba biskupa a celej Cirkvi? Efezanom 2, 2 – 5,2

U Ignáca sa prvý raz jasne objavuje taká štruktúra miestnej cirkvi, ktorá sa neskôr stane tradičnou, so službou biskupa, ktorý je učiteľom, vodcom a centrom jednoty kresťanského spoločenstva, a so službami presbyterov a diakonov. Biskup si je vedomý toho, že je Kristovým učeníkom a ku kresťanom sa prihovára ako k spoluučeníkom; všetci sa navzájom povzbudzujú a budujú vo viere a láske a nachádzajú jednotu v Ježišovi Kristovi, ktorý je jediným základom Cirkvi; znakom tejto jednoty je pre veriacich svornosť a súlad s biskupom.

Založení na neochvejnej viere

Ignác, nazývaný aj Bohonositeľ, sa obracia na cirkev Boha a jeho milovaného Syna Ježiša Krista. Tejto cirkvi, ktorá sa nachádza v Smyrne v Ázii, želá, aby požívala každé dobro v čistote ducha a v Božom slove: táto cirkev z Božieho milosrdenstva dostala každú milosť, je plná viery a lásky a nechýba jej nijaký dar. Je hodná Boha a plodná vo svätosti.

Ďakujem Ježišovi Kristovi, Bohu, ktorý vás urobil takými múdrymi. Videl som totiž, že ste založení na neochvejnej viere, akoby ste boli telom i duchom pribití na kríž Pána Ježiša Krista, a že ste plní lásky v Kristovej krvi. Pevne veríte v nášho Pána Ježiša, veríte, že skutočne „podľa tela pochádza z Dávidovho rodu“ (Rim 1, 3) a je Božím synom podľa Božej vôle a moci; že sa skutočne narodil z panny; že bol pokrstený Jánom, aby sa naplnila všetka spravodlivosť; že bol skutočne pribitý na kríž za nás v tele za vlády Poncia Piláta a tetrarchu Herodesa. My totiž sme ovocím jeho kríža a blaženého utrpenia. A okrem toho pevne veríte, že svojím zmŕtvychvstaním pozdvihol svoj prápor na celé veky, aby zhromaždil svojich svätých a svojich veriacich, Židov aj pohanov, do jedného tela svojej Cirkvi.

Svoje utrpenie znášal za nás, aby sme boli spasení, a trpel skutočne a skutočne vstal z mŕtvych.

Viem a pevne verím, že aj po vzkriesení je vo svojom tele. A keď sa ukázal Petrovi a jeho spoločníkom, povedal im: Dotknite sa ma, ohmatajte ma a presvedčte sa, že nie som duch bez tela. A hneď sa ho dotkli a uverili v skutočnosť jeho tela a jeho ducha. Preto opovrhli smrťou a zvíťazili nad ňou. Po svojom zmŕtvychvstaní Kristus jedol a pil s nimi ako človek z mäsa a kostí, hoci duchovne bol spojený s Otcom. Pripomínam vám tieto veci, milovaní, hoci dobre viem, že sa chválite tou istou vierou ako ja.

Všetkým oznamujem, že rád zomriem za Boha

Píšem všetkým cirkvám a všetkým oznamujem, že rád zomriem za Boha, ak mi to vy neprekazíte. Úpenlivo vás prosím, nepreukážte mi nevhodnú zhovievavosť. Nechajte, aby som bol pokrmom šeliem, prostredníctvom ktorých je mi dané dosiahnuť Boha. Som Božia pšenica a budem pomletý zubami šeliem, aby som sa stal Kristovým čistým chlebom. Naliehavo proste Krista za mňa, aby som sa prostredníctvom týchto šeliem stal obetou pre Pána.

Nič mi neosožia pôžitky tohto sveta, ani kráľovstvá tejto zeme. Je pre mňa lepšie zomrieť za Ježiša Krista ako rozšíriť svoje panovanie až do končín zeme. Hľadám toho, ktorý za nás zomrel, chcem toho, ktorý za nás vstal z mŕtvych. Blízko je okamih môjho narodenia.

Bratia, majte so mnou súcit. Nebráňte mi žiť, nechcite, aby som zomrel. Nenechajte napospas svetu a zvodom hmoty toho, ktorý chce byť Boží. Nechajte, aby som dosiahol čisté svetlo. Keď tam dorazím, budem naozaj človekom. Nechajte, aby som napodobnil strasti svojho Boha. Ak ho niekto má v sebe, nech pochopí to, čo ja chcem, a má som mnou súcit, mysliac na úzkosť, ktorá ma zviera.

Knieža tohto sveta ma chce vziať preč a udusiť moju túžbu po Bohu. Nech mu nikto z vás nepodá ruku. Radšej buďte na mojej strane, teda na Božej strane. Nepatrite k tým, ktorí vyznávajú Ježiša Krista, a ešte milujú svet. Nech vo vás nenájdu miesto menej dobré pocity. Aj keby som vás naliehavo prosil, keď budem medzi vami, nevypočujte ma: radšej verte tomu, čo vám teraz píšem v plnom vlastníctve svojho života. Píšem vám, že túžim zomrieť.

Každá moja pozemská túžba je ukrižovaná a vo mne už nie je nijaká túžba po hmotných skutočnostiach, ale živá voda buble v mojom vnútri a hovorí mi: „Príď k Otcovi.“ Už nemám pôžitok z jedla podliehajúceho skaze, ani z rozkoší tohto života. Chcem Boží chlieb, ktorým je telo Ježiša Krista z Dávidovho rodu; na pitie chcem jeho krv, ktorá je nezničiteľnou láskou. Už nechcem žiť život tu dole.

A moje želanie sa uskutoční, ak to vy budete chcieť. Chcite to, prosím vás, aby aj vy ste našli zhovievavosť. O tom vás prosím niekoľko slovami: verte mi. Ježiš Kristus vám dá pochopiť, že som úprimný: on je pravými ústami, skrze ktoré naozaj hovoril Otec. Proste za mňa, aby som ho dokázal dosiahnuť. Nepíšem vám podľa tela, ale podľa Božieho zmýšľania. Ak podstúpim mučeníctvo, bude to znamenať, že ste mi chceli dobre. Ak ma prepustia na slobodu, bude to znamenie, že ste ma nenávideli.(Rimanom 4, 1 – 2; 6, 7 – 8, 3)

V Smyrne, počas prvej zastávky eskortácie do Ríma na mučenícku smrť, antiochijský biskup Ignác († cca 111) napísal štyri zo svojich siedmich listov. Jeden z nich je adresovaný Rimanom. Obáva sa, že rímski kresťania, poháňaní láskou, sa pokúsia vybaviť zrušenie jeho odsúdenia a podarí sa im to, a tak ho pripravia o definitívne stretnutie s Bohom. V celom liste vystupuje živý, úprimný a originálny obraz veľkého kresťana v predvečer mučeníckej smrti.  

Zdroj: https://www.jankrupa.sk/category/citanie-cirkevni-otcovia/

Liturgický program 5. 12. – 11. 12. 2022

Pondelok 5. XII. 17:00	Prepodobný a bohonositeľský Sáva Posvätený ZBP* rod. Laurincová, Wolfrámová                                          s. 314
Utorok 6. XII. 17:00	Svätý Mikuláš Divotvorca                                                               myrovanie + Daniela Kubizniaková                                                            s. 315
Streda 7. XII. 8:00	+ Mária                                                                    s. 156
Štvrtok 8. XII. 17:00	Počatie Presvätej Bohorodičky svätou Annou      myrovanie * 16:45 – Moleben pred narodením Pána * Za farské spoločenstvo                 prikázaný sviatok            s. 317
Piatok 9. XII. 17:00	*  Mikuláš, Iveta rod. Černáková – na úmysel darcu  s. 159
Sobota 10. XII.
Nedeľa 11. XII. 8:30!	26. nedeľa svätých praotcov * Za farské spoločenstvo       2. Hl. s. 144, Praotcom s 319
Oznamy	– V nedeľu 4.12. bude zbierka na charitu. Vladyka Peter nás osobne k nej pozíva: „Drahí bratia a sestry, Gréckokatolícka charita Prešov už tri desaťročia neúnavne slúži núdznym na území Prešovskej archieparchie. Sám Ježiš sa v službe Charity skláňa k trpiacim ako milosrdný Samaritán. V tomto období Filipovky, radostnom čase prípravy na príchod nášho Spasiteľa, môžeme spoločne podporiť prešovskú gréckokatolícku charita jej službu pre blížneho a jeho núdzu.“               Mons. Peter Rusnák – Vo štvrtok slávime prikázaný sviatok Neporočnoje začatie. – Na sviatok Sv. Mikuláša divotvorcu, ako aj na sviatok Nepoškvrneného počatia Presvätej Bohorodičky bude myrovanie.

Betlehemské svetlo

Každoročným poslaním skautov je roznášanie Betlehemského svetla. Aby sme dokázali priniesť svetlo do každej domácnosti, ktorá oň má záujem, okrem osobného prinášania do chrámov, na mestské a obecné úrady a podobne, ktoré žiaľ nie sme schopní zabezpečiť všade, sa každoročne zabezpečuje aj rozvoz vlakmi. Tento rok bude možnosť si na území našej farnosti odpáliť svetlo priamo z vlaku Zr 1785 v sobotu, 17.12.2022  – 15:07 Brezno, 15:09 Brezno mesto

Nepoškvrnené počatie blahoslavenej Panny Márie

Ako mnohé iné sviatky, aj tento sviatok svätej Božej Matky prišiel na Západ z Východu. Zdá sa, že pod vplyvom Byzancie slávila Neapolská cirkev tento sviatok už v 9. storočí. V 11. storočí sa tento sviatok dostal do Anglicka. Odtiaľ sa neskôr rozšíril do Francúzska, potom do Španielska a nakoniec do Talianska. S anjelmi oslávme vše-slávne počatie Božej Matky“ (z utierne). Sväté písmo mlčí o narodení a detstve blahoslavenej Panny Márie. Raní kresťania verili, že jej narodenie bolo zázračné podobným spôsobom ako narodenie svätého Jána Krstiteľa.

Jakubovo protoevanjelium

Táto zbožná viera sa odrazila v niektorých raných spisoch, najmä v takzvanom Protoevanjeliu svätého Jakuba, ktoré zostavil neznámy autor v polovici 2. storočia. Táto ľudová viera inšpirovala aj zavedenie osobitného sviatku, ktorý bol na Východe nazývaný Počatie svätej Anny [Materstvo svätej Anny], keď počala svätú Božiu Matku, zatiaľ čo na Západe bol premenovaný na Nepoškvrnené počatie blahoslavenej Panny Márie. Anonymný autor Jakubovho protoevanjelia zakladá svoj príbeh na opise zázračného počatia svätého Jána Krstiteľa (Lk 1, 5 – 25) a rozpráva nám, že zbožní rodičia blahoslavenej Panny Márie, Joachim a Anna, boli tiež bezdetní a vystavení verejnej potupe. Keďže v Starom zákone Boh vo svojich požehnaniach vždy zahrnoval prísľub početného potomstva, Židia dospeli k presvedčeniu, že bezdetnosť je znakom Božieho prekliatia. To je dôvod, prečo svätá Alžbeta, keď otehotnela, radostne zvolala: „Pánovi sa zaľúbilo odstrániť moju potupu medzi ľuďmi“ (Lk 1, 25). Je nám povedané, že svätý Joachim po tom, ako mu to bolo verejne vytknuté v chráme, sa utiahol na púšť a počas štyridsaťdňového pôstu prosil Boha o požehnanie dieťaťa. V tom istom čase jeho manželka, svätá Anna, robila to isté vo svojom dome so slovami: „Bože našich otcov, vypočuj moju modlitbu a požehnaj ma, ako si požehnal lono Sáry a dal si jej syna Izáka.“ Na štyridsiaty deň, keď sa Anna modlila v záhrade, zjavil sa jej Pánov anjel a povedal: „Pán vypočul tvoju modlitbu, počneš a porodíš dieťa a o tvojom potomstve sa bude hovoriť po celom svete!“ Anna odvetila: „Ako žije Pán, môj Boh, ak porodím dieťa, obetujem ho ako dar Pánovi, môjmu Bohu, a ono mu bude slúžiť na svätom mieste po všetky dni svojho života.“ Zhruba v rovnakom čase sa anjel zjavil aj Joachimovi na púšti a povedal: „Joachim, Pán Boh vypočul tvoju modlitbu. Choď domov, lebo tvoja žena Anna počne.“ Keď sa Joachim so svojím stádom vracal domov, Anna zvolala: „Teraz viem, že nás Pán Boh mimoriadne požehnal!“ V nasledujúci deň priniesli v chráme ďakovnú obetu Bohu so slovami: „Teraz vieme, že Pán, náš Boh, sa zmiloval nad nami a odpustil nám všetky hriechy.“ Tento príbeh, ako je obsiahnutý v apokryfnom evanjeliu, sa verne odráža v liturgickej službe, zatiaľ čo byzantská ikonografia predstavuje svätých Joachima a Annu v radostnom objatí.

Monastier svätého Sábu

Prvý písomný údaj o slávení tohto sviatku možno nájsť v Typikone svätého Sábu z roku 485. Bohužiaľ, nemáme originálnu kópiu tohto Typikonu, ktorý bol následne viackrát revidovaný a boli doň doplnené mnohé nové sviatky a obrady, najmä medzi 9. a 12. storočím. Preto jeho svedectvo nemožno považovať za spoľahlivé. Spoľahlivejší údaj o období zavedenia tohto sviatku v Byzantskej cirkvi možno nájsť v Kánone svätého Andreja Krétskeho († 740), ktorý bol napísaný v čase, keď bol Andrej ešte mníchom v monastieri svätého Sábu pri Jeruzaleme (pred rokom 685). Ale Andrejov súčasník, biskup Ján z Eubóie († okolo 750), nás informuje, že v jeho dobe tento sviatok „ešte nebol známy všetkým veriacim“ (porov. P.G. 96, 1499). O storočie neskôr nikomédijský metropolita Juraj vo svojich troch homíliách na tento sviatok dosvedčuje, že sa už „všeobecne slávil“ po celom kresťanskom Východe (porov. P. G., 100, 1335 – 1402). A tak sa dá s istotou tvrdiť, že slávenie sviatku Máriinho počatia vzniklo v monastieri svätého Sábu najskôr v polovici 7. storočia. Začiatkom 8. storočia tento sviatok vyšiel z monastierov a vstúpil do katedrál, kde sa nakoniec, podporovaný inšpiratívnymi kazateľmi, ustálil ako sviatok v liturgickom kalendári Byzantskej cirkvi. Tento sviatok je zapísaný v Konštantínopolskom kalendári, ktorý sa pripisuje cisárovi Levovi Múdremu (896 – 912). V roku 1166 cisár Manuel Komménos zaradil tento sviatok do zoznamu slávnostných dní.

Ján Damaský

Byzantská cirkev slávila sviatok Počatia svätej Božej Matky ako zázračnú udalosť. Svätý Ján Damaský († 749), ktorý verne odráža byzantskú tradíciu, vysvetľoval: „Prečo sa panenská Matka narodila z predtým neplodnej matky? Jednoducho preto, lebo bolo potrebné, aby cestu k tomu, čo malo byť nové pod slnkom, a najväčší zo všetkých zázrakov (t. j. panenská Matka) vydláždili nejaké menšie zázrakmi, aby sa postupne stúpalo od nižšieho k vznešenejšiemu. A môžem predložiť ešte ďalší dôvod, vznešenejší a božskejší. Príroda sa poddá milosti a stane sa nerozhodnou, prestane konať. Keďže Božia Matka sa mala narodiť ako panna (t. j. bez hriechu) z Anny, príroda sa neodvážila brániť púčiku milosti, ale zostala bez ovocia (Annina neplodnosť), zatiaľ čo milosť priniesla ovocie, to znamená Máriu (porov. PG, 96, 663 – 664). Z vyššie uvedených slov môžeme vidieť, že v súlade s tradíciou Byzantskej cirkvi svätý Ján Damaský pripustil tajomné pôsobenie Božej milosti v počatí blahoslavenej Panny Márie. Aby sa podčiarklo toto „tajuplné pôsobenie“ milosti v Máriinom počatí, slávenie tohto sviatku bolo zámerne posunuté o jeden deň, na 9. december, hoci Narodenie blahoslavenej Panny Márie sa slávilo 8. septembra. Podľa byzantskej tradície obdobie tehotenstva svätej Anny bolo skrátené o jeden deň, aby naznačovalo zásah Božej milosti do Máriinho počatia, ktoré svätý Ján Damaský označuje ako púčik milosti. Tu, aspoň implicitne, byzantská tradícia anticipovala náuku o nepoškvrnenom počatí, ktorú opakovane dosvedčil svätý Ján Damaský: „Tvoje nepoškvrnené telo, ktoré bolo uchránené pred každou poškvrnou hriechu, nezostalo na zemi“ (porov. PG, 96, 719 – 720).

Na kresťanskom Západe

Ako mnohé iné sviatky, aj tento sviatok svätej Božej Matky prišiel na Západ z Východu. Zdá sa, že pod vplyvom Byzancie slávila Neapolská cirkev tento sviatok už v 9. storočí. V 11. storočí sa tento sviatok dostal do Anglicka. Odtiaľ sa neskôr rozšíril do Francúzska, potom do Španielska a nakoniec do Talianska. Rímska cirkev prijala tento sviatok ako posledná. Dekrétom z roku 1476 rímsky pápež Sixtus IV. „povolil jeho slávenie v celej cirkvi“. Novovzniknutý františkánsky rád s veľkou horlivosťou propagoval tento sviatok po celej Európe. Tento devocionálny sviatok pochádzajúci z Východu vyvolal medzi západnými teológmi dlhotrvajúcu diskusiu o nepoškvrnenom počatí Márie. Hoci Tridentský koncil (1546, ses. V) vylúčil „blahoslavenú a nepoškvrnenú Pannu Máriu, Matku Božiu, z dekrétu o dedičnom hriechu“, kontroverzia pokračovala až do roku 1661, keď pápež Alexander VII. zakázal akúkoľvek ďalšiu diskusiu o tejto záležitosti a vyhlásil, že Panna Mária bola vyňatá z prvotného hriechu od prvej chvíle svojho počatia. Na počiatku aj cirkvi latinského obradu slávili tento sviatok 9. decembra, ako to bolo zvykom na Východe. Až oveľa neskôr, na začiatku 18. storočia, bol tento sviatok presunutý na 8. december v rímskom kalendári. Avšak až 8. decembra 1854, keď pápež Pius IX. vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí, sa 8. december stal prikázaným sviatkom v cirkvi latinského obradu.

Gréckokatolíci

V dávnej minulosti bol sviatok Máriinho počatia známy pod rôznymi názvami. Vo svojom zozname slávnostných dní v Byzantskej ríši, promulgovanom v roku 1166, ho cisár Manuel Komménos nazval „Počatie našej najsvätejšej Božej Matky/presvätej Bohorodičky“. Po vyhlásení dogmy o Nepoškvrnenom počatí prijali ukrajinskí katolíci na Haliči moderný názov tohto sviatku – Nepoškvrnené počatie najsvätejšej Božej Matky a začali ho sláviť ako väčšiu mariánsku slávnosť, stále ešte 9. decembra. V roku 1891 Ľvovská synoda schválila tieto inovácie a zaviedla nové bohoslužobné texty, ktoré napísal kňaz Izidor Dolnický († 1924). V karpatsko-rusínskych eparchiách sa tento sviatok naďalej slávil ako menší sviatok, aj keď bol prevzatý moderný názov, totiž: Nepoškvrnené počatie presvätej Bohorodičky svätou Annou (porov. Cerkovnyj Ustav, Ungvar 1910, s. 103). Po prvej svetovej vojne prešovský biskup Peter Gojdič, OSBM (1927 – 1960) a križevacký biskup Dionýz Njarady z Chorvátska (1920 – 1940) zaviedli slávenie tohto sviatku podľa ustanovení Ľvovskej synody. Keďže liturgické ustanovenia Ľvovskej synody neboli schválené Svätou stolicou, v roku 1944 Pápežská liturgická komisia v Ríme obnovila pôvodný spôsob liturgického slávenia tohto sviatku s tradičným názvom Počatie svätej Anny, keď počala najsvätejšiu Božiu Matku/presvätú Bohorodičku, táto udalosť sa mala sláviť 9. decembra.

Pôvodne publikované na internetovej stránke rusínskej Pittsburgskej archieparchie. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.